Strategie střední hry (8) - Česť výnimkám!
21.04.2010 09:02 | TréninkSedem týždňov som na týchto stránkach písal o rôznych strategických konceptoch. Písal som o šachovom čase, o dvoch spôsoboch nazerania na hodnotu figúry, o Karpovových strelcoch, o voľných pešiakoch a ich najlepších priateľoch, o
Avšak pozor! Žiaden šachista nikdy nehrá „šach“. Nikdy nehrá ani „svešnikova“, „technickú pozíciu“ či neuplatňuje „výhodu dvojice strelcov“. Toto všetko sú len slová, akési nedokonalé priblíženia, barličky.
Keď hráč sedí nad šachovnicou, hrá vždy jedinečnú, konkrétnu pozíciu. I keď túto pozíciu môžeme do istej miery „preložiť“ do všeobecnej reči šachovej stratégie, nikdy sa nám to nepodarí bezo zvyšku. Tento zvyšok, akási unikátna vôňa danej pozície, nie je ľahko pomenovateľná ani uchopiteľná. Predsa ale jestvuje. Obvykle nie je príliš podstatná. Občas je však tak dôležitá, že stavia na hlavu všetky strategické poučky.
Takto často vyzerajú moje partie, keď som lenivý rozmýšľať
Rutinne aplikovať pravidlo je ľahké a dokážu to mnohí. Čo robí silného veľmajstra silným veľmajstrom, je jeho nos; jeho schopnosť zacítiť zvláštnosti konkrétneho postavenia. Časť zvláštnej vône pozície môžete „zacítiť“ pomocou intuície; šachisti s výnimočným citom pre súhru figúr (Karpov, Smyslov, Capablanca, Carlsen) majú preto preto za doskou o dosť ľahší život. K „vôni“ pozície sa môžete ale dostať i inak; totiž samotnou prácou za šachovnicou. Čím viac práce (tj. počítania taktiky) nad 64 poliami odvediete, tým bližšia vám pozícia bude, tým viac sa v nej budete cítiť ako doma.
Priznávam, nie som veľký fanúšik práce, či už za šachovnicou, alebo mimo nej. Práve preto však z vlastnej skúsenosti viem, že lenivosť vedie k nedostatkom v prepočte, a tie zas vedú k nekonkrétnej, povrchnej, akademickej hre. Takejto hre chýba tvrdosť; podobá sa vojakom na vojenských prehliadkach, ktorí síce ukazujú na obdiv svoju silu, ich pušky však nie sú nabité, a pri napadnutí nepriateľom by im nezostávalo nič iné, iba neslávne zutekať.
Aby ste si mohli vyskúšať na vlastnej koži, ako sa hľadá unikátna „vôňa“ pozície, vybral som šesť diagramov, v ktorých konkrétne potreby postavenia prevážili nad všeobecnými strategickými zásadami. Zamyslite sa nad nimi; riešenia nájdete na konci článku. Napíšte prosím do príspevkov, ako sa vám darilo.
Dobrú chuť!
diagram č.1 - čierny na ťahu.
diagram č.2 - biely na ťahu.
diagram č.3 - biely na ťahu.
diagram č.4 - čierny na ťahu.
diagram č.5 - čierny na ťahu.
diagram č.6 - čierny na ťahu.
Diagram č.1 je z partie Ivančuk - Anand, Linares 1992. Prvý ťah čierneho je jasný: 16...Dxd2, po 17.Jxf6+ však prichádza šok v podobe 17...gxf6!!. Partia pokračovala: 18.Vxd2 h5 19.Vg1 hxg4 20.fxg4
Tu čakalo Čukyho ďalšie prekvapenie: 20...Sc4! Anand nielenže dobrovoľne skazil svoju štruktúru dvojpešiakom, teraz sám a rád vymieňa i svojho „dobrého strelca“. Správne totiž odhadol, že okamžitá slabosť bieleho pešiakov na kráľovskom krídle je dôležitejšia ako tieto dlhodobé faktory. Partia pokračovala 21.b3 Sxf1 22.Vxf1 Vh3 a Ukrajinec mal čo robiť, aby nestratil materiál. Anand pekne vyhral v 45.ťahu.
Diagram č.2 je z partie Short - Timman, Tilburg 1991. Short postavil na hlavu pravidlo o úlohe kráľa v strednej hre (tj. zalez do rohu a tvár sa nenápadne). Správne usúdil, že dominácia bielych figúr je tak absolútna, že kráľ sa môže bez strachu zapojiť do matového útoku: 31.Kh2! Vc8 32.Kg3! Vce8 33.Kf4! Sc8 34.Kg5! 1–0
Tretí diagram je z partie Leko - Radjabov, Linares 2006. Lekovi sa v tejto pozícii podarilo nanajvyš účinne stratiť dve tempá. Zahral: 19.Jf5!! g6 (inak má Sf4 problémy) 20.Jfe3. Maďarovi sa podaril malý zázrak: potiahol súperovým pešiakom. (V podstate zahral 19.g7-g6). Vďaka tomuto oslabeniu môže biely otvoriť h-stĺpec, čo bolo v následnom boji rozhodujúcim faktorom, určujúcim jeho výhodu.
Diagram č.4 je z partie Anand - Barejev, Linares 1993. Čierny nie je vyvinutý a jedinou jeho dobre postavenou figúrou je Jc4. A predsa je najsilnejším ťahom v pozícii paradoxné „odloženie“ tohto jazdca na kraj dosky: 17...Ja3! Omnoho dôležitejšie ako vyvinúť Jb8 či rošovať je totiž pre čierneho zabránenie ťahu a2-a4, po ktorom sa jeho dámske krídlo začne rozpadať.
Diagram č.5 som zaradil z úcty ku klasikom; ide o partiu Johner - Nimcovič, Drážďany 1928. Slabý pc4 sľubuje čiernemu dobrú hru na dámskom krídle; jeho hlavnou starosťou ale je, aby sa bieli pešiaci na kráľovskom krídle nezmenili v lavínu jarného snehu. Zahral preto: 12...Dd7!!, aby po ďalšom: 13.h3 Je7 14.De1 h5 15.Sd2 Df5 16.Kh2 Dh7! previedol dámu na naozaj neobyčajné pole. Podarilo sa mu ale zablokovať pešiakov bieleho, získajúc súčasne oporný bod na f5.
Diagram č.6 naopak hľadí do budúcnosti; je z partie teenagera Anisha Giriho, ktorý presvedčivo vyhral béčko Corusu. (Nyback - Giri, Corus B 2010). Ak by sa biely dostal k e4-e5 či d5-d6, jeho šance by prudko vzrástli. Prvoradou úlohou čierneho preto je udržať čiernopoľnú blokádu. No a keďže iná figúra nie je nablízku, úlohy sa chopil sám monarcha: 21...Kd6!
Na záver ako obvykle jedno varovanie: Výnimky sú výnimkami, pretože sa vyskytujú výnimočne. Obvykle platia pravidlá. Nesnažte sa preto o násilnú originalitu; solídna pozičná hra temer vždy vedie k lepším výsledkom.
Bez znalosti pozičných zákonitostí nemožno hrať výnimočné ťahy, len chyby. Pravidlo si môže dovoliť porušiť len ten, kto ho pozná. Kto sa hrá na majstra tesára a nikdy nedržal dláto v ruke, málokedy vyviazne so všetkými prstami.
Chlope, to si vybral veru tazke (ale po zhliadnuti riesenia velmi pekne) diagramy. Myslim ze mimo posledneho su pre hraca cca 2100 (ako ja) neriesitelne (ani neuhadnutelne). Pri Shortovi som zlyhal na rieseni po 1. - Sc8 s dalsim Dc5 a potom pripadnou vymenou vezi a Kg7. Zbytok ani tuk.
A chcem sa podakovat za fantasticke clanky, takto som o sachu nikdy neuvazoval, vzdy len tah po tahu s nejakymi chabymi zakladnymi strategickymi zasadami.
Biliardove gule ma fakt dostali :-))
no, po 19.g3 by Radjabov na e3 vzal. Je to zrejme z predchadzajuceho priebehu partie (18.h2-h4 Sg5-f4); Teimour chcel vylakat este oslabenie g2-g3 pred vymenou strelca.
Reálne som uhádol len Barejeva, z Ánanda samozrejmý úvodník a u Lékó-a som chcel hrať Jf5 až "po príprave biliardu" :) 1. g3, ak by nevymenil. Nič zo zadaní som nepoznal alebo si nepamätal, ale sú to fakt špecialitky proti Tarraschovským zásadám.
Inak je takáto originalita daná viac skúsenosťami, alebo vrodenou intuíciou a štýlom? Mládenci ako Giri či Nyžnyk to asi majú od prírody.
Jsem na tom podobně, Shorta jsem znal, Giriho vymyslel. Ještě u Léka jsem trefil první tah, zásadní druhý s následujícím plánem ovšem nikoliv...
Shorta a Giriho jsem uhádl, ale jen proto, že jsem ty partie znal a nějakým způsobem mi utkvěly v paměti, ostatní bez šance. Mimochodem, závěrečná pozice té partie by měla být vytesána na Shortově pomníku, jeho nesmrtelná partie, moje oblíbená, díky ní si Nigel zajistil, že se na něho nikdy nezapomene. Vždycky si představuju, jak se u toho pochodu svým králem asi tvářil. :-)