Strategie střední hry (13) - Najväčšia lož

28.07.2010 07:43 | Trénink

Ako s obľubou hovorieval Mark Twain, na svete jestvujú tri druhy klamstiev: lož, veľká lož a štatistika. Pozrime sa teda tentokrát (ako sa na nešťastný trinásty diel patrí) na šach z pohľadu „najväčšej lži“, pokúsme sa zamestna...

Ako s obľubou hovorieval Mark Twain, na svete jestvujú tri druhy klamstiev: lož, veľká lož a štatistika. Pozrime sa teda tentokrát (ako sa na nešťastný trinásty diel patrí) na šach z pohľadu „najväčšej lži“, pokúsme sa zamestnať štatistiku v prospech šachového poznania. Dnes preto v článku neuvidíte ani jeden diagram či ťah, zato ale mnoho čísel. Zrejme ale nebudete ušetrení niekoľkých zaujímavých prekvapení.

Koncovky:

Spracovať štatisticky strednú hru je možné len veľmi ťažko; je príliš rôznorodá. Zameral som sa preto na otvorenia a na koncovky, (analyzujúc všetky partie 2200+ posledných piatich rokov). Začnime od konca.
Nasledujúca tabuľka zachytáva frekvenciu výskytu jednotlivých jednoduchých koncoviek a mieru ich remízového charakteru. Číslo v stĺpci „frekvencia“ odpovedá na otázku: „Koľko koncoviek tohto typu pripadá na sto dvojvežových koncoviek?“ Číslo v stĺpci „remíza“ vyjadruje, koľko zo sto koncoviek tohto typu priemerne skončí remízou.

typ koncovky frekvencia remíza
V/V 100 56
J/S 33 42
2V/2V 33 49
S/S 32 -
(rovnakej farby) -16 -46
(rôznej farby) -15 -62
D/D 22 47
pešiakové 20 59
J/J 16 46
V/S 15 26
2S/SJ 12 49
V/J 9 25
V/JS 6,6 28
D/VS 5,2 28
D/2V 3,8 42
V/2S 1,7 14

Zďaleka najčastejšími koncovkami sú v šachu koncovky vežové. Dôvod je jednoduchý: veže sa nehodia na to, aby bojovali pred reťazou vlastných pešiakov. Ostávajú preto ukryté za nimi, a tak sa dostanú k výmene omnoho zriedkavejšie ako ostatné figúry. Tvrdenie, podľa ktorého končia všetky vežovky nerozhodne, je do veľkej miery pravdivé; čo sa remízových tendencií týka, vežovky predbehli len pešiakové koncovky a koncovky rôznofarebných strelcov.
Druhou najčastejšou koncovkou je koncovka J/S. V šachu je totiž najčastejšou výmenou výmena ľahkých figúr rôzneho druhu. Ak jazdec napáda strelca (alebo naopak), sám napadnutý nie je; je preto jednoduchšie pripraviť takúto výmenu, ako výmenu S/S alebo J/J. Z tohto dôvodu sú napríklad koncovky V/JS či 2S/JS omnoho početnejšie, ako koncovky typu V/SS, V/JJ či 2S/2J, 2S/2S. (Napríklad na jednu koncovku V/2S pripadá až päť koncoviek V/SJ).

Čo sa strelcových koncoviek týka, koncovky strelcov rovnakej farby sú len o málo početnejšie ako koncovky strelcov rôznej farby. Ba čo viac, vo veľmajstrovskom šachu sa tento pomer obracia. Pokým v partiách hráčov 2200+ pripadá na 100 koncoviek strelcov rovnakej farby 91 koncoviek rôznofarebných strelcov, v partiách hráčov 2500+ je to až 117. Koncovky rôznofarebných strelcov majú pochopiteľne najremízovejší charakter zo všetkých koncoviek.
Ďalej ma prekvapilo, že koncovka D/VS sa vyskytuje častejšie ako koncovka D/2V, aj keď za materiálne vyrovnanú by sme asi skôr považovali tú druhú. Celkovo by som chcel upozorniť na pomerne veľkú početnosť koncoviek s nerovnakým materiálom: V/S sa na doske objaví približne tak často, ako J/J; koncovku rôznofarebných strelcov budete mať na šachovnici len dvakrát častejšie, ako koncovku veže proti dvom ľahkým figúram. Oplatí sa teda pozrieť i na tieto koncovky, (do pozornosti dávam najmä výbornú knihu Tomáša Poláka „Věž proti dvěma figurám“).
Ak chcete efektívne trénovať koncovky, naučte sa hrať správne vežovky, pretože tie sú na doske ďaleko najčastejším hosťom. Zamerajte sa i na koncovku J/S, pretože sa vyskytuje relatívne často, a navyše je veľmi bojovná. Pri uplatňovaní prevahy dvojice strelcov sa zamerajte na koncovku 2S/SJ, pretože tá je niekoľkonásobne bežnejšia ako 2S/2J; to isté platí i pre materál V/JS. Ak smerujete do veľmajstrovských výšin, zamerajte sa na koncovky rôznofarebných strelcov; ich početnosť v týchto letových hladinách rastie. Venujte svoj čas i koncovkám s nevyrovnaným materiálom; vyskytujú sa častejšie, ako si myslíte.

Otvorenia:

Pri štatistickom skúmaní otvorení som sa zameral na dve otázky. Prvá z nich znie: Ako sa líšia preferencie hráčov 2200+ od preferencí hráčov 2500+? Druhá znie: Keď hrá netitulovaný hráč s veľmajstrom, aké otvorenie by mal zvoliť?
Druhá tabuľka zachytáva frekvenciu prvých ťahov bieleho a čierneho. Číslo v kolonke „frekvencia“ opäť udáva, koľkokrát sa daný ťah vyskytne na sto pokračovaní 1.e4.

prvé ťahy frekvencia 2200+ frekvencia 2500+
1.e4 100 100
1.e4 c5 47 41
1.e4 e5 22 32
1.e4 e6 12 10
1.d4 78 94
1.d4 Jf6 2.c4 e6 16 29
1.d4 Jf6 2.c4 g6 11 13
1.d4 d5 24 33
iné ako 1.d4,1.c4,1.e4,1.Jf3 2,4 1,5

Vo veľmajstrovskom šachu klesá význam dvojsečných útočných otvorení, hra je obvykle pozičnejšia, pokojnejšia a korektnejšia. To vidíme napríklad na zvýšenom výskyte 1.d4, omnoho menšom výskyte 1.d4 Jf6 2.c4 g6 v porovnaní s 1.d4 Jf6 2.c4 e6, ale najmä na poklese popularity Sicílskej obrany. Kým v klube 2500+ pripadajú na jednu Španielku dve Sicílky, medzi hráčmi 2200+ je to dvojnásobný počet. A podobne: kým u 2200+ pripadá na jedného Čigorina 1.d4 d5 2.c4 Jc6 len 25 Slovanských, u 2500+ je ich až 92. Ďalej: pokiaľ u 2500+ sa hráva Grünfeld a Kráľovská Indická približne rovnako často, hráči 2200+ si zvolia Kráľovskú Indickú približne dvakrát častejšie.

Slovom, čím slabší hráč je, tým agresívnejšie a riskantnejšie otvorenia hráva. Dôvody mi napadajú dva: Za prvé, slabší hráči hrajú pre zábavu, a preto sa snažia vytvoriť na šachovnici zaujímavé pozície. Za druhé, slabší hráči nerozumejú pozičnej hre, a preto sa v pozičných otvoreniach necítia komfortne.

Platí síce, že slabší hráči preferujú ultraagresívne otvorenia, (podľa štatistiky som teda slabší hráč); neplatí ale, že silní hráči obľubujú „suché“, nudné a remízové varianty. Je síce pravda, že medzi veľmajstrami môžete očakávať Ruskú asi o 20 percent častejšie ako medzi 2200+, v otvoreniach, kde pozíciu splošťuje biely, je ale situácia presne opačná. Hráči 2200+ hrajú výmennú Francúzsku o niečo častejšie ako tí 2500 plus, výmennú Slovanskú dokonca temer dvakrát tak často. Známe remízové 5.De2 v Ruskej hrajú viac než dvakrát častejšie hráči bez titulu, ako veľmajstri.
Tretia tendencia, ktorú som vypozoroval, je omnoho väčší podiel marginálnych otvorení u hráčov 2200+ v porovnaní s partiami veľmajstrov. V partii takýchto hráčov je napríklad o 60 percent väčšia šanca, že sa na šachovnici objaví ťah typu 1.g3, 1.b3 či 1.f4.

Zhrňme si to teda: Veľmajstri majú obvykle pozičnejší štýl ako hráči 2200+, omnoho menej hrajú agresívne, útočné otvorenia. Z toho zrejme vyplýva, že dobrý spôsob, ako sa dostať z úrovňe 2200+ na titulovanú úroveň, je naučiť sa dobre brániť. Ďalej, veľmajstri majú vyššie nároky na objektívnu kvalitu otvorenia; omnoho menej preto hrajú „kaviarne“ a „špeciálne varianty“, ale i varianty, ktoré pozíciu privčas splošťujú. Predsudok, podľa ktorého veľmajstri nemajú chuť hrať a sú vďační za každú krátku remízu, vznikol podľa môjho názoru preto, že mnohí šachisti sa s veľmajstrami stretnú len na slabších openoch. Treba si ale uvedomiť, že len menšina silných hráčov je ochotných hrať openy, v ktorých sú vysoko nasadení; na takéto turnaje jazdí špecifický typ veľmajstrov.

Hráči bez titulu splošťujú hru častejšie ako veľmajstri, najmä bielymi figúrami

Čo hrať proti veľmajstrovi? Aj na túto ťažkú otázku dokáže štatistika dať (aspoň približnú) odpoveď. Vytvoril som databázu partii, v ktorých jeden z hráčov mal rating menej ako 2400, a druhý 2500+. (To sú samozrejme iba hranice, priemerný rozdiel medzi ratingami bol niekde okolo 220 bodov.) Potom som skúmal jednotlivé otvorenia, hľadajúc, kde majú slabší hráči najlepšie, a kde naopak najhoršie výsledky. Tretia tabuľka opisuje situáciu, keď má slabší hráč čierne kamene:

variant otvorenia zisk bodov (%)
berlínska koncovka 30
Jänisch 26
Aljechinka 23
Škandinávka 20
prij.dám.gambit 20
1.d4 d6 20
Ruská 19
Kráľka 18
priemer 18
Bogoljubov 15
Carokann 14

Ako sa zdá, najlepšie je zahrať niečo nezvyčajné, nie celkom nekorektné, ale aktívne. Je lepšie veľmajstrovi zahrať aktívneho Jänischa, než sa s ním naťahovať v trochu horšej pozícii v Ruy Lopézovi. Je lepšie zahrať aktívnu a podozrivú Škandinávku, ako pevný, ale pasívny Carokann.

Slabší hráči hrajú najlepšie, keď majú iniciatívu; bojujte o ňu aj proti veľmajstrovi. Berlínska koncovka, ktorá našu štatistiku „vyhrala“, síce príliš aktívna nie je, ale ukrýva v sebe potenciál (dvojica strelcov), a navyše je veľmi „divná“, platia v nej trochu iné pravidlá ako vo zvyšku šachovej hry. A o to sa má slabší hráč usilovať: dostať súpera do pozície, ktorú nemá príliš ohmatanú, a v ktorej analógie príliš neplatia.
Mimochodom, úslovie „so slabším hráčom do koncovky“ podľa štatistiky neplatí. Keď sa vymenia dámy, silnejší hráči neskórujú lepšie, ale nepatrne horšie (77, a nie 78%).

Podobná tabuľka opačnými farbami:

variant otvorenia zisk bodov (%)
(Ruská) (50)
(berlínska koncovka) (34)
Najdorf so 6.Sg5 31
výmenná Francúzska 29
Španielka 29
priemer 27
Sicílska 26
výmenná Slovanská 26
Kráľovský gambit 26
Anglická 25
Škótska 22
Trompowski 19

Ako sa zdá, sploštenie hry bielymi proti veľmajstrom príliš nevychádza. Aj keď výmenná Francúzska skóruje o niečo lepšie ako priemer, výmenná Slovanská skóruje o čosi horšie. Branie na d5 teda nie je všeliekom; pozícia je stále zložitá a remíza je ďaleko. Preto urobíte lepšie, keď si zvolíte hlavné varianty otvorení, podľa možnosti taktickejšieho charakteru. Odbočovať sa príliš nevypláca; nevzdávajte sa priskoro výhody prvého ťahu.
Otvorenia na prvých dvoch miestach tabuľky sú spomenuté v zátvorke; v týchto otvoreniach totiž vedome splošťuje hru čierny; veľmi vysoké percentá úspešnosti bieleho v týchto otvoreniach sú preto zrejme spôsobené tým, že čierny proti remíze príliš nenamietal.

Patrilo by sa možno vysvetliť, ako som došiel k číslam, ktoré v tomto článku uvádzam. Nebudem to ale robiť; takéto vysvetľovanie by bolo únavné a nezaujímavé. Toto nie je vedecká práca; čitateľ nech sa preto uspokojí s uistením, že som ho vedome neklamal. Napokon, ktorúkoľvek z mojich analýz môže zopakovať ktokoľvek, kto vlastní Chessbase.
Cieľom tohto článku bolo ukázať, k akým zaujímavým výsledkom môžeme dospieť, ak šikovným spôsobom zvonku skontrolujeme to, čo považujeme za bežné, jasné a blízke. Takéto „zrkadlo“ samozrejme môžeme použiť i mimo šachovnice, či už by to znamenalo nainštalovať si software monitorujúci našu aktivitu na počítači, viesť si podrobné záznamy o mesačných výdavkoch, alebo hoc i zapisovať si každé ráno, čo sa nám snívalo.
Pohľad zvonku je oslobodzujúci a často i prekvapujúci. Zrazu spoznáme, že známe je neznáme...

13x 11458x Ján Markoš
Fotogalerie
Komentáře (13) Aktualizovat
01.08.2010 22:19 | Autor neznámý

Ja by som len nesuhlasil s tou skandinavskou - po Dd6 to podozrive nie je vobec :-) 

29.07.2010 09:14 | Autor neznámý

"kombinácií výmen, ako dosiahnuť materiál JS, je totiž dvakrát viac ako výmen, ktoré vedú k SS. to isté zrejme platí i o D/VS v pomere k D/2V"

marki, nie je ich (cca) 4krat viac?

ale celkovo mi velkost vplyvu toho "matematickeho efektu" na pocetnost koncoviek nie je jasny.. sach predsa nie je "tahanie guliciek roznych farieb z vrecuska", kde je vysledok len o nahode...

28.07.2010 18:24 | Autor neznámý

aha, vďaka,

o funkcii difference som nevedel...

28.07.2010 16:22 | Autor neznámý

 ..No pri tom hladani prave parameter "lenght" udava, ako dlho ma ten pomer byt na sachovnici, takze pri zadani dostatocnej dlzky sa to da "osetrit"...co sa tyka toho ze vsetky koncovky koncia ako pescovky, ak hram 20 tahov strelcovku a potom sa mi podari vynutit prechod do technickej pescovky kde za 2 tahy staviam damu, myslim ze sa neda hovorit ze partia bola rozhodnuta v pescovke...a naopak, ak nastane masova vymena figur, superom ostane po vezi,  tie sa za par tahov vymenia tiez a dalsich x tahov sa hra iba s pesiakmi a kralmi tak asi nema vyznam nazvat to vezovkou...cize IMHO parametrom "lenght" by sa to malo dat vyselektovat. Aj ked pri statistikach ide hlavne o dobru vzorku takze kolko je vhodna dlzka je asi na debatu 

28.07.2010 14:40 | Autor neznámý

Ono by se to stejně muselo řešit ručně analýzou nějakého statistického vzorku partií, protože ta materiální nerovnováha se během partie přelévá (výměnami, taktickými motivy...) a pochybuju, že by si s tím nějaký automat poradil.

28.07.2010 14:29 | Autor neznámý

 ....ahaaa tak s pomocou http://www.chessbase.com/newsdetail.asp?newsid=2580 som na to prisiel  odfajknut "opposite bishops", potom "difference", v pravom stlpci vynulovat prve 4 riadky (kliknutim na tlacidla damy, veze, strelca a jazdca napr.) a v "pesiakovom" riadku nastavit "-1" az "-1". Lenght - dlzku nastavit podla chuti  a voila - roznofarebni strelci s pesiakom naviac pre jednu stranu  

28.07.2010 13:51 | Autor neznámý

BTW Jsk jste odlišoval pěšcové koncovky od těch ostatních (většina koncovek stejně přejde nakonec do pěšcovky a koneckonců každá pěšcovka vznikne teprve postupnou výměnou figur)?

28.07.2010 13:50 | Autor neznámý

 ...len taky maly detail, CB ma v okne material search-u moznost "difference", pomocou ktorej sa daju zadavat materialove pomery/rozdiely, cize dali by sa najst partie s 1-2 pesiakmi menej atd....v praxi je to ale dost zlozite, napr. ciste koncovky roznofarebnych strelcov s 1 pesiakom naviac sa mi zatial nepodarilo najst :D 

28.07.2010 13:35 | Autor neznámý

No já jsem taky netrvrdil, že bych ta data dokázal z databáze vydolovat...

28.07.2010 11:33 | Autor neznámý

ad james: je veľmi pracné oddeliť koncovky, v ktorých sa ešte o niečo hrá, od koncoviek, v ktorých sa len dohráva. dá sa to urobiť nastavením minimálneho trvania koncovky do filtra (ja som nastavil min. 5 ťahov). predsa však tam môže byť mnoho koncoviek s nechytateľnými pešiakmi, veľkou materiálnou nerovnováhou a pod. remízová miera je preto asi naozaj o čosi vyššia.

deliť koncovky na koncovky s rovným materiálom a s pešiakom či dvomi viac je nekonečne pracné. chessbase nepodporuje filter "pešiak navyše", a tak by bolo nutné skúmať osobitne situácie 7/6, 6/5, 5/4 atď.

keď David navara čítal rukopis tohto článku, správne poznamenal, že hlavný dôvod, prečo sa materiál V/JS či 2S/JS vyskytuje častejšie ako V/2S, 2S/2S a pod, je čisto matematický.

kombinácií výmen, ako dosiahnuť materiál JS, je totiž dvakrát viac ako výmen, ktoré vedú k SS. to isté zrejme platí i o D/VS v pomere k D/2V

28.07.2010 08:52 | Autor neznámý

Např. co se týká těch nestejných střelců, 62% je jistě vysoké číslo, ale skotečná remízová tendence je ještě vyšší (tipnu - okolo 80%). Jde o to, že do koncovky nestejných střelců zamíří většinou slabší strana v materiální nevýhodě, kdy už je pozice připrohraná. Takže objektivnější by tato statistika byla, kdyby brala v úvahu pozice podle převahy pěšců - v rovnováze, 1 pěšec více, 2 pěšci více, více než 2 pěšci.

28.07.2010 08:40 | Autor neznámý

Čili pokud jsem to dobře pochopil, tak tento článek nám lže, protože se opírá o statistiku

28.07.2010 08:00 | Autor neznámý

Ono se dá porovnávat i s korespondenční partií. Ta Španělská místo Sicilské je naprosto logická - šance na výhru černými i u Sicilské na vyšší úrovni rapidně klesá, zatímco riziko ve Španělské je podstatně menší - Sicilských miniaturek je stále dost. Stejný důvod má i to vymizení "marginálních" tahů 1.f4, 1.g3, 1.b3 apod. - šance je vyhrát na vyšší úrovni, hlavně korespondečně proti soupeři s podporou počítače, je prakticky minimální. Takže není důvod je hrát, po 1.e4 i 1.d4 soupeře bílý přeci jen alespoň potrápí.