Strategie střední hry (7) - Po rozlámanom ľade

14.04.2010 07:02 | Trénink

Ak by som bol niekedy nútený zájsť za manažérmi, bankérmi či burzovými maklérmi a pýtať od nich sponzorské peniaze na šach, povedal by som im: „Robíme presne to, čo vy. Šach nie je o bláznivých génioch, ani o hraní sa na vojači...

Ak by som bol niekedy nútený zájsť za manažérmi, bankérmi či burzovými maklérmi a pýtať od nich sponzorské peniaze na šach, povedal by som im: „Robíme presne to, čo vy. Šach nie je o bláznivých génioch, ani o hraní sa na vojačikov, ani o drevených figúrkach. Šach je vo svojej podstate „decision making process“. Dobrý maklér je maklér, ktorý sa rozhoduje správne. Dobrý šachista je šachista, ktorý si z množstva možností temer vždy vyberie tú správnu.“

Jestvujú stohy manažérskej pseudoliteratúry, ktorej cieľom je naučiť vás správne sa rozhodovať. Myslím ale, že šach učí správnej voľbe omnoho efektívnejšie. Partia je súborom niekoľkých desiatok rozhodnutí; pričom na tieto rozhodnutia máte vymedzený len relatívne krátky čas. Ako túto náročnú situáciu ustáť?
Každý silný šachista rozlišuje medzi ťažkými a ľahkými rozhodnutiami. Niektoré ťahy (ako napríklad dobranie figúry pri výmene) hráme temer automaticky, iné hráme rýchlo, pretože intuitívne cítime, že správne rozhodnutie beztak nie je možné odhaliť, prípadne že nemôžeme urobiť zásadnú chybu. (Takáto situácia nastáva napríklad vtedy, keď armády prakticky nie sú v kontakte.) Inokedy myslíme a myslíme, pretože cítime, že v tejto pozícii sa „láme chlieb“, že na správnom okamžitom rozhodnutí závisí osud celej partie.

Šachová partia sa podobá rieke na jar: jedným brehom je základná pozícia, tým druhým úspešný výsledok. V rieke plávajú kryhy, ľad je tiež primrznutý k obom brehom. Šachista za pokúša dostať z jedného brehu na druhý: chodí po ľade, skáče z kryhy na kryhu. Niekedy je v relatívnom bezpečí (napr. keď stojí na hrubom ľade pri brehu), inokedy riskuje veľmi veľa (ako pri skokoch z kryhy na kryhu). Jeho hlavným cieľom je neutopiť sa; neurobiť prehrávajúcu chybu.

Silní šachisti sa snažia, aby museli riskantných skokov z kryhy na kryhu (tj. ťažkých rozhodnutí) v partii absolvovať čo najmenej. Učia sa otvorenia, (to im umožní stáť na bezpečnom ľade pri jednom brehu), učia sa koncovky, (to im umožňuje spoľahnúť sa na ľad na druhom brehu). Snažia sa mať k dispozícii čo najviac „krýh“ v strede rieky: zbierajú do svojho arzenálu taktické a strategické motívy, o ktoré sa môžu oprieť v divokom prúde partie. Preto šachisti svetovej špičky stoja pred naozaj ťažkým rozhodnutím iba niekoľkokrát v partii; väčšinou pomerne presne vedia, čo a ako majú robiť.

V pozícii na nasledujcom diagrame č. 1 som stál ešte na pevnom ľade domácej prípravy; môj súper ale už plával v mútnej vode. Markoš - Kulhánek, Extraliga ČR 2009, ČNŤ:

diagram č.1

Čierny zahral najprirodzenejší ťah, ktorý je ale chybou: 10...Da5+?. Po 11.Ke2 sa totiž ukázalo, že Je4 nemá dostatočnú oporu a musí sa dať na útek. Čierny smutne zahral: 11...f6 12.f3 Jg5 13.h4 Jf7 14.exf6 gxf6 15.Kf2 Tu končila moja príprava, biely má dvoch strelcov a čierny slabého kráľa; biely stojí podstatne lepšie.
Keby čierny poznal variantu otvorenia, vedel by, že dáma musí ostať na d8, odkiaľ „vidí“ na h4, a bráni teda ťahu f2-f3. Najsilnejší ťah čierneho je 10...Sd7.
Nehovorím, že nie je možné vymyslieť tento ťah za doskou; ide ale o neprirodzené, a teda ťažké rozhodnutie, ktoré stojí čas a energiu. Napokon, kto by odolal a nevylákal bieleho kráľa na e2?

V pozícii na nasledujúcom diagrame č.2 (BNŤ) stál veľmajster Jansa na pevnom ľade koncovky. (Jansa - Geller, Budapešť 1970):

diagram č.2

Keďže poznal Laskerovu štúdiu, vedel, že stojí na výhru, i to, ako sa k výhre dopracovať. Vychutnajte si ešte raz preslávené „Laskerove schody“: 1.Vc6+ Kh5 2.Kg7 Vg4+ 3.Kh7 Vf4 4.Vc5+ Kh4 5.Kg7 Vg4+ 6.Kf6 Vf4+ 7.Ke6 Ve4+ 8.Kf5 Ve2 9.Kg6 Vg2+ 10.Kh6 Vf2 11.Vc4+ Kh3 12.Kg6 Vg2+ 13.Kh5 Vf2 14.Vc3+ Kh2 15.Vxc2 1-0

Znalosť základných koncoviek je veľmi užitočná už v strednej hre. Kto má jasnú predstavu o tom, ktoré potenciálne vznikajúce koncovky vyhrá a ktoré nie, tomu sa omnoho ľahšie kormidluje i cez toto štádium partie. Dokáže napríklad pomerne presne odhadnúť, ktoré figúry má či nemá vymeniť.

Znalosť štúdiového šachu mi výrazne pomohla pri hľadaní správneho ťahu v partii Markoš - Dydyško, Extraliga ČR 2008, BNŤ: (diagram č.3)

diagram č.3

diagram č.4

Zahral som 20.Dxb6 Sd8 21.Sc7!!, prekryjúc tak pole, na ktorom sa stretávajú záujmy dvoch rozličných čiernych figúr. Pamätám sa, že pri partii som si spomenul na štúdiu T.Koka, 1934, BNŤ: (diagram č.4) 1.b7 Sh2 2.Ve5+!! +-

Posledným diagram č.5 je príkladom pozície, v ktorej urobiť správne rozhodnutie vonkoncom nie je ľahké: Markoš - Kosić, Budapešť 2010, BNŤ:

diagram č.5

Na otvorenej šachovnici je strašne veľa figúr. Možných ťahov a rozličných taktických motívov je tiež veľmi veľa: biely má k dispozícii plány ako Jc5-a4-b6 či De3-d3 a e2-e4. Čierny môže vziať na a2, zahrať g7-g5, ale i Dd8-a5. Skúmal som túto pozíciu snáď štvrť hodinu, rátajúc ťahy ako Dd3, Je5, Ja4, b3, h3, h4; ani jeden ma ale neuspokojoval. Nakoniec som zahral 20.Jb7!, a kontrola počítačom ukázala, že ide naozaj o najsilnejší ťah. Partia sa skončila opakovaním ťahov po 20...Dd7 21.Jc5 Dd8 22.Jb7. Čitateľ po chvíli isto sám zistí, že ani jedna strana sa nemôže od opakovania odchýliť bez toho, aby sa dostala do horšej pozície.

Pred tým, než sa rozhodnem, aký ťah zahrám, sa obvykle rozhodujem, či pôjde o ťažký alebo ľahký ťah; tj. koľko času som ochotný na dané rozhodnutie investovať. Pamätám totiž na fakt, že najdôležitejšie rozhodnutia prichádzajú až v okamihu boja „na nože“; tj. vo chvíli, keď sú figúrky v bezprostrednom kontakte. Boj „z očí do očí“ prichádza často v partii relatívne neskoro, až po 30.tom ťahu; často sa teda kryje so rodiacou sa časovou tiesňou. Zvyknem relatívne často rezignovať na strojovo presnú hru v otvorení a ranej strednej hre, aby som získal časovú výhodu v tejto fáze partie. Práve v týchto chvíľach sa totiž rozdávajú pešiaci, figúrky a body.

Na záver by som rád upozornil na golfový koncept „šťastnej chyby“. Golfoví hráči rátajú s tým, že sú omylní; snažia sa preto údery hrať tak, aby ich prípadná malá odchýľka v sile či smere úderu nestála príliš veľa. Snažia sa trafiť k jamke; ak ale majú chybiť, radšej nech je to smerom, kde je viac greenu, aby ich loptička neskončila dakde v bodľačí; podobne pri doklepávaní hrajú radšej silnejšie údery za jamku, aby sa im nestalo, že sa loptička, hoc v dobrom smere, k jamke nedokotúľa. (Nie som expert na golf, ospravedlňujem sa za prípadné nepresnosti.)
Ako môže využiť koncept „šťastnej chyby“ šachista? Všeobecne povedané: zosúladením dôležitosti rozhodnutia a času, ktorý na rozhodnutie spotrebujem. Ak viem, že si vyberám medzi niekoľkými približne rovnako nádejnými možnosťami, proste sa pre jednu rýchlo rozhodnem. Zbytočne nemeditujem; spätne si rozhodnutie nevyčítam.
Ak viem, že ma tlačí čas a nebudem schopný rozhodovať sa optimálne, snažím sa záväzné voľby oddialiť až do fáze partie po časovke. Ak viem, že na budúcom ťahu pravdepodobne závisí osud partie, či že možnosť taktickej chyby v pozícii je veľká, neľutujem čas ani námahu a snažím sa byť maximálne presný.
A najmä: snažím sa ovládať a používať pri rozhodovaní hlavu, a nie ego alebo emócie.

15x 3033x Ján Markoš
Fotogalerie
Komentáře (15) Aktualizovat
15.04.2010 11:28 | Autor neznámý

Další poutavě napsaný článek nabízející inspirující hledání odpovědi na otázku ve smyslu "není důležité co jsem (ne)zahrál, ale proč (abych se dostal na cestě pochopení principů hry a jejích tajů dále)".

15.04.2010 10:41 | Autor neznámý

Já myslím, že to p.Markoš popsal přesně v záhlaví článku - jedná se o decision making process, ale jestli s tímto tvrzením vymámím z někoho sponzorský dar, tím už bych si jistý nebyl

15.04.2010 10:32 | Autor neznámý

Cau Marki,

chcel by som vyjadriť uznanie tvojmu šachovo-spisovateľskému talentu. Ako šachista  s elom medzi 2100-2200 nie všetkým tvojim strategickým myšlienkám v partiach rozumiem, čo je myslím pochopiteľné vzhľadom na spomenutú výkonnosť, ale sledujem celú tvoju tvorbu v tejto rubrike. Myslím, že si dôstojný reprezentant aj v šachovej publicistike a dokážeš zaujať aj menej silných hráčov svojim spôsobom písania.

K tomu managerstvu, či oblasti obchodu mám však trochu výhradu. Šach je férový šport. Obchod férový nie je. Preto tvoje tvrdenie je zo šachového hľadiska správne, ale z ekonomického hľadiska nie celkom. V šachu majú obaja súperi približne rovnaké šance alebo aspoň štartovaciu čiaru,keďže na začiatku vychádzajú z materiálnej rovnováhy. V biznise to tak nie je, ciele a metódy sú stanovené inak ako v šachu.

Oceňujem tvoju hĺbku chápania šachu a jednotlivých štýlov hry špičkových hráčov , rozdiely v strategickom a taktickom ponímaní partie, rovnako ako spôsob, ktorým to transparentne predkladáš čitateľom. To nie je celkom bežná vec ani u silných veľmajstrov. Mne samotná šachová notácia bez komentárov a iba so značkami ako ?,!, veľa nepovie, pretože moja úroveň chápania šachu nie je taká, aby som vedel prečo je tam otáznik alebo výkričnik. Myslím, že je to dobrý predpoklad aj na trénersko-metodické schopnosti.

Dúfam, že budeš pokračovať v ďalších článkoch. Má to úroveň. Dík.

sveto

 

 

 

15.04.2010 09:55 | Autor neznámý

Beat the KID v slovenčine bohužial nebude. Jednak o to nemá záujem vydavateľ, ktorý vlastní práva na preklad, jednak robiť knihu s nákladom niekoľko sto kusov je pomerne márne. verím, že mnoho šachistov vie anglicky...

na budúci týždeń skončí prvá séria článkov. pokúsim sa ešte nejaké vyprodukovať, koľko ich ale bude, neviem sľúbiť...

14.04.2010 22:14 | Autor neznámý

myslel som do slovenčiny (nie so)

 

14.04.2010 22:11 | Autor neznámý

to marki - ta knižná podoba stratégie by bola super, ja by som uvítal aj preklad tvojej knihy beat the KID so slovenčiny (resp. češtiny)

14.04.2010 21:53 | Autor neznámý

Belbo -> A následně (sám k sobě): "Netušil jsem, že jsem tak chytrý." :-)

14.04.2010 18:35 | Autor neznámý

Geniální články, díky!  Už se těším na knižní podobu strategie! Doufám, že vyjdou postupně alespoň čtyři díly...  Možná šlo u prvního diagramu zahrát 10...f5 a pokud 11.Jf3 tak 11...Jc6. Opravdu bude příští středu poslední článek?

14.04.2010 17:20 | Autor neznámý

Ad "tušení tahu": platí (a nejen v šachu) okřídlené "Nenašel by si mne, kdyby si mne nehledal" :-)

14.04.2010 14:53 | Autor neznámý

Ale i to patří ke ctnostem silného hráče - poznat, kdy remíza je nejlepší východisko a nelámat pozici přes koleno. Násilnou hru na výhru jsem nikdy neuznával.

14.04.2010 14:29 | Autor neznámý

ad honza: najskôr som si myslel, že stojím lepšie (bol som biely, v rannom otvorení som mal značnú výhody). hľadal som cestu k výhode, vždy to ale stroskotalo na nešikovnom postavení De3 a Sf4, ako i na slabosti pa2. Jb7 som začal počítať až po dlhšom čase, motivovaný snahou odkloniť čiernu dámu z poľa a5, a najskôr v spojení s Db6. keď db6 nevyšlo, rozhodol som sa opakovať ťahy. nerobil som to rád, skôr z nutnosti. predsa len, družstvá svojich veľmajstrov neplatia za to, že dávajú krátke ramízy bielymi...

14.04.2010 14:21 | Autor neznámý

Pěkné studie - a neznal jsem ani jednu. Toho Laskera jsem projížděl v šestikamenáčích - vychází to, mat 40.tahem. Jediná drobná nepřesnost je v závěru, po 14.Kg2 místo 14.Kh2 by ten mat trval o čtyři tahy déle. 

14.04.2010 11:07 | Autor neznámý

Děkuji za odpověď ohledně strategie hospodaření s časem, na což jsem se ptal v diskusi k minulému dílu

Marki, mohl bys prosím objasnit myšlenkový pochod, který tě v pozici diagramu 5 dovedl k tahu Jb7? Mám na mysli hlavně dvě věci:
* zda jsi Jb7 objevil a počítal až poté, co jsi probral ostatní možnosti (nebyl jsi s žádnou spokojen, a proto hledal dál a dál?)
* souhlasil jsi s remízovou variantou, protože jsi svou pozici považoval za horší, nebo se ti nechtělo riskovat?

Díky!

14.04.2010 11:04 | Autor neznámý

Moc se mi líbí ten paradox, že ještě než tah (plán, postup) najdu, už vím, že ho hledám. Jako když máte slovo užuž na jazyku a ne a ne ho říct. Náš tah už je nějak virtuálně přítomen (vím, že je to "on", že tam někde musí být) a přitom není přítomen zcela, musím ho "odněkud" vydolovat.

Posoudit, zda tah stojí za čas, který mu věnuju, je definitivně možné až zpětně; až tehdy, když ten tah a jeho důsledky vidím. Osudovost šachu je v tom, že rozhodnutí, kolik času tahu věnovat, dělám předem, na základě onoho "tušení tahu".

14.04.2010 08:29 | Autor neznámý

To mi dělá při partii většinou největší potíže - hraju podle plánu, myslím si, že stojím dobře, a najednou soupeř zahraje tah a já zjistím, že stojím špatně. Začnu zkoumat tahy, ani jeden se mi nelíbí. Podívám se na ně blíž, ztratím spoustu času a pořád se mi žádný nelíbí. Tak si impulzivně jeden vyberu, zahraju ho a většinou je to pochybný tah.

Chce to zřejmě lepší přípravu nebo lepší pochopení pozice (ono to většinou nestojí tak špatně, jak jsem si myslel, akorát musím zvolit jiný plán).