Strategie střední hry (5) - Biliardové gule súdruha Anatolija

I keď šachových komentárov je všade ako maku, dozvedieť sa, ako rozmýšľa naozaj silný hráč, je temer nadľudská úloha. Priznám sa, dosť ma to udivuje a mrzí. Zrejme za to ale môžu dve okolnosti: Za prvé skutočnosť, že silní hráči robia mnohé rozhodnutia intuitívne a považujú ich za samozrejmé. (Pokúste sa vysvetliť niekomu inému čosi, čo vám samotnému pripadá byť úplne samozrejmé....) Za druhé môže za tento stav lenivý trend, s ktorým sa dnes bežne pristupuje ku komentárom: nejaké tie počítačové varianty, málo slov.

My šachisti z ľudu ale nepotrebujeme vedieť, že v partii Karpov-Kasparov, Uganda 2011, bolo v 16.ťahu lepšie zahrať Jc5. Takáto informácia je príliš konkrétna, aby sme ju boli schopní použiť vo vlastnej partii. Potrebujeme zovšeobecnenia, potrebujeme sa dozvedieť, na základe akých kritérii máme urobiť správne rozhodnutie. Potrebujeme sa dozvedieť, o čom máme v pozícii vlastne rozmýšľať.

Ja osobne striehnem na každý slovný komentár, ktorý z úst vypustí hráč svetovej špičky. Skutočnou pokladnicou takýchto komentárov je napríklad server chessvibes.com. Nájdete na ňom tlačové konferencie z Linares, Corusu a iných superturnajov; obvykle po každom kole jeden hráč (rozumej Carlsen, Kramnik,Anand atď.) ukazuje svoju partiu; pretože ešte nemal čas ju analyzovať, hovorí o tom, ako ju vnímal, keď ju hral, prípadne o tom, čo sa odohralo v post-mortem. Vrelo (a nezištne) odporúčam.

Dnešný článok bude o jednej nenápadnej vete, ktorú v akomsi komentári utrúsil Karpov, zrejme bez akéhokoľvek úmyslu kohokoľvek poučovať. Ja som sí tú vetu dobre zapamätal; jej správne pochopenie mi dodnes pri partiách dobre slúži. Karpov napísal: „Strelci sa odrážajú od krajov šachovnice ako biliardové gule od okrajov stola.“
Vtipné prirovnanie, že? Čo je ale jeho zmyslom? Nuž toto: Nejestvuje priama cesta strelca z krídla na krídlo. Strelec sa potrebuje kdesi „odraziť“. Takýto „odraz“ však musí často prebehnúť na exponovanom mieste: buď v mojom tábore (kde strelcovi zavadzajú vlastné figúrky), alebo v prísne stráženom tábore súpera. Strelca z h4 dostanete na c3 (jedným ťahom) len cez e1, (na f2 nesmie stáť pešiak, na e1 veža), alebo cez f6 (pole, ktoré je vo väčšine prípadov dobre pokryté). Transport strelca z krídla na krídlo je tak prekvapivo zložitý podnik. Je preto lepšie ujasniť si už dopredu, na ktorom krídle túto figúru potrebujem.

Prvý príklad patrí do svetového šachového dedičstva UNESCO: Pirc - Aljechin, Bled 1931, BNŤ (diagram č.1).
Čierneho kompenzácia za pešiaka spočíva v náskoku vo vývine; má otvorené všetky dráhy a bieleho exponovaná dáma stratí ešte aspoň tempo. Biely by preto mal reagovať opatrne; dnes sa tu hráva skromné 8.e3. Pirc ale vyvinul s tempom strelca 8.Sg5?. Napokon, čo môže byť logickejšie? V skutočnosti ide ale o vážnu chybu; strelec nekryje citlivé b2, a to nielen teraz, ale (po ďalšom e2-e3) až do konca partie. Bieleho obrana tak bude výrazne oslabená. Partia pokračovala: 8.Sg5 Jf6 9.Dd2 h6, a než by biely postavil strelca na „púšť“ na h4, radšej ho vymenil. Po tom iniciatíva definitívne prešla do Aljechinových rúk; majster sveta vyhral v 24.ťahu.

Ďalšie tri príklady sú už z mojej praxe. Najprv tie menej príjemné. Hráček - Markoš, Erfturt 2007, (ťah bieleho diagram č.2):

Zbyněk zahral 13.h4!. Tento ťah veľmi vážne oslabuje kráľovské krídlo; biely kráľ tak môže mať problém zarošovať. Prečo teda tak virtuózny pozičný hráč ako Zbyněk dopúšťa takéto „oslie ucho“? Chce snáď útočiť na kráľovskom krídle?
Nie, práve naopak. Zbyněk ťahom h2-h4 pripravuje iniciatívu na opačnom, dámskom krídle. Z g5 sa strelec za istých okolností môže dostať cez d8 na b6, a zadržiavať odtiaľ nástup bieleho. (Bielemu chýba čiernopoľný strelec, preto prekonať pole b6 môže byť pre jeho b-pešiaka ťažkým orieškom). Po h2-h4 ale strelec musí na h6; odtiaľ vedie cesta na dámske krídlo len cez bieleho tábor. No a pole e3 či d2 biely ustráži ďaleko ľahšie ako pole d8. Partia pokračovala: 13...Sh6 14.a4 bxa4 15.Jcb4 0–0 16.Dxa4 Jxd5 17.Jxd5 Se6? (17..a5) 18.Da5 Db8 19.b4 a Zbyněk sa tešil stabilnej prevahe: bojuje sa na dámskom krídle, a tam má prakticky o figúru viac.

Karpovove gule zaúradovali v môj neprospech i v nedávnej partii z Európskeho pohára. (Tomaševský - Markoš, Ohrid 2009):

1.c4 e5 2.Jc3 Jf6 3.Jf3 Jc6 4.g3 Sb4 5.Jd5 Jxd5 6.cxd5 Jd4 7.Jxd4 exd4 8.Dc2 De7 9.Sg2 Sc5 10.0–0 0–0 11.b3 d6 12.e3 dxe3? 13.fxe3 (diagram č.3)

Napohľad nevinné otvorenie sa mi akosi vymklo z rúk. Nevhodná výmena na e3 otvorila f-stĺpec bielym vežiam a dlhú diagonálu jeho čiernopolnému strelcovi. Môj strelec naopak na c5 nemá absolútne žiadnu robotu; previesť ho do obrany na kráľovské krídlo ale nie je možné. Pozícia (a nasledujúci priebeh partie) pripomína železničnú stanicu, na ktorej biele vlaky obsadili koľajnice, po ktorých sa jazdí, pokým čierne mašinky stoja neúčelne vystavené na rozličných slepých odbočkách, (zrejme na osvetové či muzeálne účely). Tlak majstra Európy postupne narastal až k neúnosnosti: 13...Sd7 14.Sb2 Dg5 15.Vf4 Vac8 16.Vaf1 c6 17.Dd3 Dg6 18.Se4...

Podobné navonok nevinné otvorenie prinieslo čiernemu problémy v nedávnej partii najvyššej slovenskej ligy. Markoš-Petrík, Bratislava 2010.

1.Jf3 d5 2.g3 c6 3.Sg2 Jf6 4.0–0 Sg4 5.d4 Jbd7 6.Jbd2 e6 7.Ve1 Se7 8.e4 dxe4 9.Jxe4 Jxe4 10.Vxe4 (diagram č.4)

Mohlo by sa zdať, že čierny bez problémov vyrovnal: napokon, všetky jeho figúrky sú harmonicky vyvinuté, nezostal mu žiaden „zlý“ strelec na c8. V skutočnosti je ale jeho pozícia strategicky dosť nebezpečná: Najprv, nemá žiadnu viditeľnú protihru. Prelom ...e6-e5 je temer nemožné pripraviť, prelom ...c6-c5 by iba potešil číhajúceho Sg2. Ďalej, čierny Sg4 sa zatúlal ďaleko od dámskeho krídla a nikdy sa už nevráti.
Bieleho plán je jednoduchý: previesť dámu a jazdca na dámske krídlo (dámu na b3, jazdca ideálne na a5). Tým bude čierny na dámskom krídle prečíslený a prinútený k pozičným a materiálnym ústupkom.

Tomáš zahral 10..Jf6?, čo je chyba podobná tej Pircovej v partii s Aljechinom. Čierny jazdec na d7 kryje dôležité pole e5, strelec je zase na g4 zraniteľný (všimnime si, biely sa v otvorení vyhol automatickému h2-h3, vďaka čomu je strelec napadnuteľný vežou s e4 i jazdcom z e5). Správne preto bolo „nevývinové“ 10...Sf5.
Partia pokračovala: 10...Jf6 11.Ve1 0–0 12.c3 Db6 13.Db3 Jd7! (Včasné priznanie chyby, veľká to šachová cnosť...) 14.Sf4 Vfc8 15.Jd2 Všetky biele figúry smerujú na dámske krídlo čierneho. Biely stojí výrazne lepšie.

Zámerne som do dnešného článku vyberal príklady z úplne rozdielnych otvorení. Strategické motívy totiž nie sú závislé na tom či onom otvorení, ale na „vrodenej“ povahe figúr, ktorá je v každom otvorení rovnaká. Preto malé varovanie: kto sleduje špičkové partie len z otvorení, ktoré hráva, sám seba zbytočne ochudobňuje.
Práve skúsenosť s určitým motívom v rozličných kulisách (teda rozličných otvoreniach) vedie k samostatnému uchopeniu (tj. abstrahovaniu) tohto motívu. A práve na schopnosti abstrakcie je založené celé strategické pochopenie pozície.