Strategie střední hry (12) - Na hrane

Logika šachového boja sa často dosť prieči ľudskej intuícii. Spomeňte si len na slávnu Rétiho štúdiu, v ktorej biely kráľ dokázal chytiť nechytateľného pešiaka len preto, lebo sa vydal geometricky dlhšou cestou. Témou tohto článku je podobný paradox, ktorý odkrýva rozpor medzi tým, ako ľudia v bežnom živote rozmýšľajú, a povahou šachovej hry.
Ide o toto: šachisti sa obvykle podvedome domnievajú, že v partii je rozhodujúce získať prevahu; do vyrovnaných pozícií teda investujú maximum energie, snažia sa súpera prevýšiť. Ak sa im to podarí, myslia si, že to najťažšie už je za nimi. To je však obrovská chyba.

Prečo? Pomôžem si príkladom: predstavte si, že máte cestovať vlakom, ktorý odchádza z vašej stanice každú celú hodinu. Kedy budete utekať, usilovať sa dôjsť na perón včas, kedy sa budete snažiť byť maximálne presní? Nuž vtedy, keď budete mať na Vašich hodinkách niečo ako 14:57, 8:59 alebo 15:04 (...možno bude meškať...). Viete totiž, že kvôli minútovému omeškaniu môžete stratiť celú hodinu.
Ak máte do odchodu vlaku veľa času, môžete sa flákať, ísť si kúpiť noviny, odskočiť na toaletu; nie je dôležité, či prídete na zastávku o dvanásť, alebo o sedemnásť minút tri; tak či onak sa zveziete vlakom o tretej.

V šachu „neodchádza vlak“ vo vyrovnaných pozíciach. Ak stojíte vyrovnane, musíte spáchať naozaj pomerne dosť zlého, aby ste sa dostali do prehratého postavenia. Nejaké tie nepresnosti vaša armáda znesie; možno budete stáť horšie, stále sa ale bezpečne nachádzate v remízovom pásme.
V šachu „odchádza vlak“ vtedy, keď sa hodnotenie pozície pohybuje na rozhraní medzi výhrou a remízou, či (zo súperovho pohľadu) medzi remízou a prehrou. V týchto situáciach rozhoduje o konečnom výsledku každá drobnosť; do týchto situácií je preto potrebné investovať maximálne sústredenie. Omeškáte sa o minútu a víťazný (remízový) vlak Vám ujde.
Obvykle hrá šachista tým horšie, čím lepšie stojí. Správny je pritom presne opačný prístup: najviac úsilia investovať do pozícií so značnou prevahou (či značnou nevýhodou).

Prečo šachisti strácajú koncentráciu a záujem o partiu, v ktorej už majú veľkú prevahu? Prečo mnohí hráči prepadajú zúfalstvu, keď sa ocitnú na hranici prehry, a hrajú horšie ako obvykle? Psychologický cieľ, s ktorým mnohí šachisti pristupujú k partii, je prevýšiť súpera, dokázať, že šachu rozumejú lepšie ako on. No a keď získajú veľkú prevahu, považujú tento cieľ za splnený, ich sebavedomie je uspokojené. Súper je patzer, ostáva ho len doraziť. Je na lopatkách, nebude klásť veľký odpor.

Ak stojíte na výhru alebo na hranici výhry, nerozmýšľajte takto. Svoj cieľ ste ešte nedosiahli, dosiahnete ho až vtedy, keď súper zastaví hodiny. To, že Váš súper stojí na prehru, neznamená, že je patzer. Možno len urobil chybu; i Vy často robíte chyby. A keby hneď doteraz hral slabo, neznamená to, že bude hrať slabo i naďalej. Možno sa začne brániť s energiou zvieraťa zahnaného do kúta.
Ak stojíte na hranici výhry, a remizujete, nepovedzte si „nič sa nestalo“. Pamätajte na to, že remízu od výhry delí rovnaký polbod ako remízu od prehry.

Jednou z typických chýb, ktorých sa hráč vo privyhratej pozícii dopúšťa, je nedostatočná ráznosť pri zakončovaní útoku. Ak stojíte dobre, môžete obvykle hrať mnoho dobrých ťahov a je preto ťažké vybrať si ten najlepší. Csiba – Bažant, Frýdek-Místek 2009, BNŤ: (diagram č.1)

Čierny stojí veľmi pasívne, súperovo pešiakové centrum ho veľmi tiesni. Biely teda usúdil, že si môže dovoliť malú profylaxiu, zahral 19.Sb3? a partiu vcelku bezpečne vyhral. A predsa ho nemožno pochváliť, v pozícii totiž vyhrávalo pekné (a jednoduché) 19.e6 fxe6 20.dxe6 Sc6 21.Dd7!. Bielemu ostane aspoň figúra navyše.
Dominik sa v tejto partii dopustil hneď dvoch prehreškov voči efektívnosti práce za šachovnicou. Za prvé, neinvestoval úsilie do forsírovanej varianty, (ktorá sa pritom vždy počíta najľahšie). Za druhé, keby sa bol poriadne zamyslel hneď, nemusel by hrať ešte ďalších 15 ťahov, a šetril by tak čas, nervy a šedú kôru mozgovú.
Keď sa pristihnete pri tom, že sa Vám vo vyhratej pozícii nechce premýšľať, povedzte si v duchu: „Radšej ešte polhodinku zamakám, než by som tu mal tvrdnúť ešte dve hodiny, plýtvajúc silami a ničiac si nervy.“

Druhou častou chybou pri realizácii prevahy je neopatrnosť, podcenenie súperových možností. Nasledujúci príklad je z mojej partie v tomto ročníku Extraligy. Živo si naň pamätá najmä náš kapitán...
Markoš-Neděla, Extraliga ČR 2010, BNŤ: (diagram č.2)

Biely má dvoch pešiakov viac v relatívne pokojnej pozícii; čas na hodinách ukazoval 30 na 30, v mojom prípade však išlo o minúty... Ľahkovážne som uveril, že partiu vyhrám na každý spôsob, a zahral som 30.Sxa3? (30.Sxf6 gxf6 31.cxb6 by boj rýchlo ukončilo).
Čierneho figúrky razom ožili: 30...Jd5! 31. Sb2 Vxa2. Pozorujúc viac hodinky ako pozíciu som rýchlo potiahol 32.Sa1? a po vtipnom 32...Sxf3 33.gxf3 Jxe3! na šachovnici stála už remíza. Ak biely vezme jazdca, dostane večný šach po druhej rade. Mňa ale optimizmus neprešiel a potiahol som impulzívne 34.c6? Neděla duchaprítomne vzal vežu 34...Jxf1 a ja som zistil, že ma v najlepšom prípade čaká odporná koncovka, v ktorej i delenie bodu môže byť nedosiahnuteľným snom. Zahral som preto najsilnejší ťah v pozícii 35.c7=! a moja ponuka na zmier bola našťastie akceptovaná. Celá táto epizóda netrvala dlhšie ako 10 minút. A predsa som počas nej zahral viac hrubých chýb, ako v niekoľkých predchádzajúcich partiách dohromady.
Nepodceňujte súperovu protihru! Využite každú možnosť, ako ju uhasiť či obmedziť! Za šachovnicou je opatrnosť matkou múdrosti a babičkou bodov.

Niekedy prevaha na výhru objektívne nestačí. V takýchto prípadoch sa snažte súperovi podložiť súperovi po nohy toľko polien, koľko je to len možné. Vaša snaha bude odmenená; ak aj nie v tejto partii, v niektorej z ďalších určite. Platí totiž priama úmera: Čím viac ťažkých rozhodnutí musia vaši súperi urobiť, tým častejšie sa rozhodnú nesprávne.
Pacher-Buss, Mitropa 2010, BNŤ:

Pozícia na diagrame č.3 je objektívne vyrovnaná. Nie je však remíza ako remíza. Pacher zahral 49.h3+? a po 49...Kh4 čiernemu stačilo na dosiahnutie nerozhodného výsledku ťahať g-pešiakom a v posledný možný moment obetovať vežu za pb7.
Po 49.Vc8! Vxb7+ 50.Kxb7 by ale Bussa čakalo omnoho zložitejšie rozhodovanie; má postupovať pešiakom, alebo kráľom? Prirodzené 50..f3? prehráva vďaka nenápadnému 51.Vf8 g5 52.Kc6 Kh3 53.Vxf3 Kxh2 54.Vf2+!! Kráľ je vylákaný na prekliate pole h3, na ktorom bude zavadzať jazdcovi, ktorý sa so šachom objaví na g1.
Preto čierny musí hrať 50...Kh3!, aby si v dlhej vynútenej variante: 51.Vh8+ Kg2 52.h4 f3 53.Vg8 Kh3 54.Vf8! Kxh4 55.Vxf3 g5 56.Vf7 g4 57.Kc6 g3 58.Kd5 g2 59.Vg7 Kh3 60.Ke4 Kh2 61.Kf3 opäť postavil jazdca 61..g1J+, tentokrát s remízou.
Obe možnosti čierneho viedli do temer identickej pozície; pokým ale po 50...f3? čierny staval jazdca s kráľom na h3, v druhej variante tak činil s kráľom na h2. Tento detail, ktorý má cenu pol bodu, by ľahko unikol pozornosti i silnejšieho hráča, ako je Buss; je teda pravdepodobné, že Milanove šance vyhrať túto partiu boli niekde okolo 50/50. Ťahom 49.h3? tak vlastne vyhodil von oknom štvrť bodu.

Keď bránite prehratú pozíciu, neprepadajte zúfalstvu. Priznajte si, že stojíte na prehru; vedomie, že nemáte čo stratiť, že môžete iba získať, vám dodá energiu. Povedzte si tiež v duchu: „S Rybkou by to môj súper zrejme nevyhral“. Je teda o čo bojovať. Uvedomte si tiež, že váš protihráč pravdepodobne poľaví v koncentrácii; ide o prirodzenú reakciu ľudskej psychiky. Urobte si pohodlie, napite sa čaju či džúsu – a bojujte.
Chyby sa nevyhýbajú žiadnemu šachistovi, i tí najsilnejší dokážu hlúpo schybiť. Najsilnejší šachisti sveta sú ale bez výnimky húževnatí a duchaprítomní bojovníci.
Navara-Markoš, Extraliga ČR 2007, BNŤ:

Davida postihol v pozícii na diagrame č.4 nemilý výpadok šachového citu pre nebezpečie. Mechanicky vzal 21.Jxc5??, a po medziťahu 21...Jd4 sa mohol s pokojným svedomím vzdať, pretože stráca prinajmenšom kvalitu. Ale neurobil to; chvíľu síce krútil hlavou, potom sa ale skoncentroval a hral ďalej s neobyčajnou energiou a vynaliezavosťou. Najskôr ťahom 22.Sxc8! obetoval celú dámu, aby dostal svoje figúry na aktívne políčka. Po 22...Jxc2 23.Se6+ Kh8 zahral aktívne 24.Jxa6 Va8 25.Vxb6 Dd8 26.c5! (David vedel, že musí získať protihru; potreboval ma dostať pod tlak, aby som narobil chyby. Preto vytvára voľného pešiaka) 26...dxc5 27.Vb2 Jd4? A chyba je tu! Jednoducho vyhrávalo 27...Je3, po ktorom by mal biely omnoho slabšieho kráľa než v partii. 28.Jxc5 Vxa3 29.J3e4

Na diagrame č.5 vidíte výsledok Davidových záchranárskych prác. Biely má síce stále len dve ľahké figúry za dámu, tieto figúry ale okupujú centrum. Čierneho dáma je pripútaná k obrane, kde má len malé uplatnenie. Pešiaci dámskeho krídla zmizli, čo umožňuje bielemu dúfať v rôzne obranné pevnosti.
Výsledok partie nie je ťažké uhádnuť. Bol som natoľko prekvapený Navarovým húževnatým odporom, že som začal kopiť chybu na chybu a partiu napokon prehral.

Chybovať je ľudské. Urobte teda chyby svojimi priateľmi. Počítajte so svojou omylnosťou a budete hrať vyhraté pozície opatrne a prehraté pozície pokojne. Počítajte s chybami svojich súperov: vyhráte mnoho remízových pozícii a zachránite nejednu katastrofu.
A preto: Nech žijú chyby!

Dodatek: David Navara

"Pokud jde o partii Navara - Markoš, při vzetí jezdcem na c5 jsem oběť dámy viděl a plánoval - sice jsem ji nepovažoval za plně korektní, ale pozice se mi stejně nějak přestala líbit a kromě toho podobným způsobem dámu obětuji rád. (Pro lepší pochopení doporučuji podívat se na partii B. Grabarczyk - Navara, 2006. Z pozdějších pak Čeparinov - Navara, 2007.) Souvislost mezi těmito třemi partiemi je z metodického hlediska také zajímavá, ale patřila by do jiné kapitoly (zvláštnosti stylu hráče, případně objektivní a relativní síla tahu) Mezitah Jd4 jsem ve skutečnosti přehlédl o tah dříve, když jsem hrál b4xc5, jinak bych nejprve vzal na f5, dokud jsi musel brát věží.
Samozřejmě uznávám, že ta oběť dámy byla nemístně optimistická, ale podobná řešení mi v dlouhodobém horizontu přinášejí zhruba stejně zisků jako ztrát. Po oběti dámy jsem mohl lehko prohrát, ale kdybych ji neobětoval, musel bych v horší pozici bojovat o remízu a partie by skončila jiným výsledkem. V mnoha situacích se ani nesnažím zahrát nejsilnější tah. Výstižně jsem to komentoval u nedávné partie Navara - Velička: "Doteď jsem možnosti oběti kvality na b8 s vypětím všech sil odolával, ale stálo mě to dost přemáhání a času na hodinách. Teď už jsem nevydržel. Nechal jsem si čas dojít zhruba na 5 sekund a obětoval jsem kvalitu."