Štúdie

12.06.2016 09:00 | ostatní-články

Od trochu predĺženej lekcie trojťažiek sa dostávame hneď k najťažšiemu oddeleniu – štúdiam. Štúdie sú však zároveň typom úlohy, ktorý je praktickému šachistovi najbližší a takmer každý šachista sa v živote už určite s nejednou štúdiou stretol.

Napriek tomu, že sú nám štúdie dôverne známe, začnem tým, čo to vlastne tá štúdia je.

Definícia dvojťažky je jednoduchá – je to pozícia, v ktorej má biely jediný ťah taký, že na každú odpoveď čierneho príde mat ďalším ťahom. Samozrejme, podmienku, že úvodník je jediný by sme mohli pokojne aj vypustiť – stačí, že biely vie vynútiť mat druhým ťahom. Nám však ide aj o istú estetickú hodnotu, a teda chceme, aby bolo riešenie jednoznačné.

Podobne by sme mohli skúsiť definovať aj trojťažku alebo dlhšiu úlohu. Tu sa však už občas stáva, že ďalšie ťahy bieleho sú nejednoznačné a napriek tomu je úloha stále pekná. Môžeme teda vyžadovať jednoznačnosť v prvom ťahu bieleho, ale ďalej nám už stačí, že existuje nejaké pokračovanie.

Definícia štúdie

Všetky tieto úlohy sú však ešte stále ohraničené počtom ťahov. Ako definovať štúdiu, teda úlohu, ktorá je vo svojej podstate neohraničená? Je to ľubovoľná pozícia, v ktorej biely na ťahu vyhrá/remizuje? Mohla by byť, ale to sa nezdá ako priveľmi užitočná definícia. Z môjho pohľadu je štúdia taká pozícia, v ktorej má biely jediný ťah taký, že existuje ťah čierneho taký, že biely má jediný ťah, …, taký, že biely vyhrá/remizuje, pričom táto reťaz sa končí vtedy, keď už čierny nemá takú odpoveď, aby vynútil jediný ťah bieleho. Rozoberme si, čo sa tým chce vlastne povedať.

Jediné ťahy bieleho – to je rovnaké ako pri priamych úlohách. Teraz však vyžadujeme jednoznačnosť až do konca. To, že existuje vždy ťah čierneho, ktorý vynucuje jediný ťah bieleho, znamená, že čierny má akési “najlepšie obrany”. Nejde o to, že by tieto ťahy naozaj pomohli čiernemu zachrániť sa, ale vyžadujú od bieleho najväčšiu možnú dávku presnosti. A v praktickej partii to môže naozaj znamenať rozdiel vo výsledku. No a nakoniec máme podmienku, kedy sa štúdia považuje za vyriešenú. Pravidlom totiž je, že každý ťah bieleho v štúdii musí byť jednoznačný. Pokiaľ sa už teda čierny nevie brániť tak, že vynucuje jednoznačné ťahy bieleho, riešenie nemôže ďalej pokračovať.

Toto “zastavovacie kritérium” je možno vhodné pre definíciu, ale keď riešime, je užitočnejšie overiť si aj inú skutočnosť, a to, že výsledná pozícia je očividne vyhratá/remízová. Štúdia zvyčajne končí matom, patom, večným šachom alebo ziskom rozhodujúceho materiálu.


Autor: IM Tomáš Peitl (na fotke)

0x 2637x
Fotogalerie
Komentáře (0) Aktualizovat